Basnicky.sk

K čomu krásna misa je,
keď zýva prázdnotou ?
No zo špinavej sa nenaje,
hoc vonia dobrotou.
Toť človek.

Keď je mladý pre peniažky,
si rád aj nohy zoderie,
no zatúži po troche lásky,
až keď pobelavie kaderie.

A práve on je stredom sveta,
bez neho sa more nespení,
márna je každá múdra veta,
jeho názor mu nik nezmení.

Nedávno sa malý v piesku hral,
no už je z neho dieťa zrelé,
po mne potopa riekol ako kráľ
a rázne zabuchol si dvere.

Čistý jak voda z Dunaja,
ja charakter a jeho štít,
priateľ s menom chumaja,
na osoh mu musí byť.

Dôvera od psa na reťazi,
číha k nemu z vlastných radov
a pokiaľ stále nevíťazí,
je ohrozený vlastnou zradou.

Stále zháňa, nepostojí,
nemá chvíľky pokoja,
až natiahne sa po postroji
a zmení sa na koňa.

Život bude práskať bičom
a on sám rezko cválať do rytmu,
v lete behať s pohoničom,
v zime hádať, prečo lúky nekvitnú.

Keď po niečom raz zatúži,
zreve jak zviera splašené
a v intríg plnej kaluži,
topiť bude srdce ranené.

Že v tom zhone si nectí lásky,
cvála vpred a má klapky na očiach,
keď staroba mu vryje vrásky,
zrie život - cestu, kde sa výri prach.

POUČENIE ?

Mne dosť smiešne pripadalo,
behať jak kôň splašený
a čo mi do rúk šťastie dalo ?
Trpezlivosť, vážení !

Posledná aktualizácia: 23. 9. 2009 21:39